Dnešný prehľad prináša štyri nové štúdie z recenzovaných časopisov, publikované v roku 2026. Týkajú sa toho, ako ľudia vnímajú texty upravené umelou inteligenciou, čím firma po kríze najlepšie získa zákazníkov späť, prečo usmiaty obal môže jedlu ubrať na atraktivite a kedy odporúčania od algoritmu ľudí odrádzajú.

V skratke

  • Keď príjemca správy s presvedčovacím zámerom tuší, že text vylepšila AI, hodnotí odosielateľa horšie a menej mu dôveruje.
  • Po kríze značky zaberá darček, ktorý buduje vzťah, lepšie než darček s čisto transakčnou hodnotou.
  • Usmiaty symbol na pochúťke zvyšuje odhad kalórií, a to najmä u ľudí, ktorí si strážia jedálniček.
  • Ak ľudia vnímajú odporúčania ako zaujaté, odmietajú ich, a odporúčanie typu „ľudia ako vy kúpili“ to ešte zhoršuje.

Text vylepšený umelou inteligenciou znižuje dôveru v odosielateľa

Magnus Söderlund a Maria Mårtensson v troch experimentoch porovnávali, ako ľudia hodnotia odosielateľa správy, ktorá chce príjemcu o niečom presvedčiť. Jedna skupina dostala text bez úprav, druhá ten istý obsah vylepšený nástrojom umelej inteligencie, pričom použitie AI nebolo v správe priznané. Abstrakt neuvádza veľkosť vzorky.

Príjemcovia hodnotili odosielateľa horšie vtedy, keď bol text vylepšený pomocou AI. Vo všetkých troch experimentoch tento efekt vysvetľovali dva faktory: domnienka príjemcu, že pri písaní pomohla AI, a nižšia dôvera v odosielateľa.

Čo z toho plynie pre marketing: Ak obchodník alebo majiteľ firmy posiela osobnú ponuku či e-mail, uhladený text, ktorý pôsobí strojovo, mu môže viac uškodiť než pomôcť. Autori odporúčajú vyhýbať sa takým úpravám, ktoré v príjemcovi vyvolajú dojem, že text písala AI.

Zdroj: Söderlund a Mårtensson (2026), Journal of Consumer Behaviour (Q1), DOI

Po kríze značky funguje lepšie darček, ktorý buduje vzťah

Wenqi Wang a kolegovia skúmali, aký darček má firma ponúknuť zákazníkom po kríze, teda po prípade, keď značka zákazníkov sklame. V piatich experimentoch so scenármi (účastníci čítali modelovú situáciu a reagovali na ňu) sa zúčastnilo spolu 998 ľudí. Porovnávali transakčné darčeky s darčekmi vzťahovými, ktoré majú skôr symbolickú hodnotu a posilňujú väzbu so zákazníkom.

Vzťahové darčeky zvyšovali ochotu ľudí ďalej u značky nakupovať viac než transakčné. Efekt sa celý prenášal cez to, ako zodpovedne podľa zákazníkov značka koná. Výhoda vzťahových darčekov bola ešte výraznejšia pri krízach, ktoré spôsobila samotná firma, pri komunikácii postavenej na príbehu a u zákazníkov, ktorí značke pred krízou dôverovali.

Čo z toho plynie pre marketing: Ak firma po vlastnom zlyhaní ospravedlnenie podporí darčekom, podľa tejto štúdie sa oplatí zvoliť taký, ktorý ukáže záujem o vzťah, a nie iba transakčnú náhradu. Pomáha aj dôvera vybudovaná ešte pred krízou a ospravedlnenie podané ako príbeh.

Zdroj: Wang et al. (2026), Journal of Product & Brand Management (Q1), DOI

Usmiaty symbol na pochúťke zvyšuje odhad kalórií

Xiaoying Zheng a kolegovia v piatich štúdiách skúmali, ako usmiate prvky, ktoré sa v marketingu jedla bežne používajú, ovplyvňujú odhad kalórií. Zamerali sa na jedlá, ktoré sú pôžitkárske alebo sa tak dajú vnímať, a sledovali, akú úlohu hrá diétna zdržanlivosť, teda snaha človeka obmedzovať, čo zje.

Úsmev zvyšoval dojem, že ide o pôžitok, a ten viedol k vyššiemu odhadu kalórií. Silnejšie to platilo u ľudí s vyššou diétnou zdržanlivosťou alebo vtedy, keď sa táto snaha v situácii aktivovala. V takom prípade si ľudia jedlo s úsmevom vyberali menej často.

Čo z toho plynie pre marketing: Výrobca alebo predajca pochúťok by mal počítať s tým, že veselý symbol na obale nemusí zaberať u zákazníkov, ktorí si strážia jedálniček. Pri kampaniach cielených na túto skupinu sa oplatí otestovať aj variant bez úsmevu.

Zdroj: Zheng et al. (2026), Psychology & Marketing (Q1), DOI

Zaujaté odporúčania od algoritmu ľudia odmietajú, najmä typ „ľudia ako vy“

Wei Du a Wenping Jiang v štyroch experimentoch s celkovo 895 účastníkmi skúmali, ako algoritmická zaujatosť ovplyvňuje ochotu prijať odporúčanie od umelej inteligencie. Algoritmická zaujatosť znamená, že systém niektoré skupiny ľudí znevýhodňuje. Porovnávali dva typy odporúčaní: podľa súvislosti s tým, čo človek hľadá, a podľa podobnosti s inými zákazníkmi.

Zaujatosť znižovala ochotu odporúčanie prijať a pri odporúčaniach podľa podobnosti s inými ľuďmi bol tento pokles výraznejší. Odporúčania podľa súvislosti s hľadaním ľudia prijímali ochotnejšie, lebo menej ohrozovali ich sebaobraz. Úlohu pritom hrala aj vnímaná vľúdnosť systému a obavy o súkromie.

Čo z toho plynie pre marketing: E-shop, ktorý používa odporúčania produktov, by mal zvážiť, či ich zdôvodnenie neznie ako zaradenie zákazníka do škatuľky. Odporúčanie postavené na tom, čo človek práve hľadá, môže v tejto situácii pôsobiť prijateľnejšie.

Zdroj: Du a Jiang (2026), International Journal of Consumer Studies (Q1), DOI

Ďalšie zhrnutia štúdií nájdete v rubrike Výskum v marketingu, praktické využitie umelej inteligencie vo firme rozoberáme v článkoch AI v podnikaní.

Časté otázky

Mám priznať, že mi pri texte pomáhala umelá inteligencia?

Štúdia autorov Söderlund a Mårtensson skúmala situáciu, keď použitie AI priznané nebolo, a zistila, že už samotná domnienka príjemcu o pomoci AI znižuje dôveru v odosielateľa. Otázku priznania táto štúdia priamo netestovala, takže z nej odpoveď vyvodiť nemožno.

Aký darček ponúknuť zákazníkom po chybe firmy?

V piatich experimentoch s 998 účastníkmi zaberali lepšie vzťahové darčeky so symbolickou hodnotou než čisto transakčné, najmä keď krízu spôsobila samotná firma. Ide o experimenty so scenármi, takže v reálnom nákupe sa výsledok môže líšiť.

Prečo môže úsmev na obale škodiť predaju?

Podľa štúdie v časopise Psychology & Marketing úsmev na pôžitkárskom jedle zvyšuje odhad kalórií, a ľudia, ktorí si strážia jedálniček, si také jedlo potom vyberajú menej často.