Autorské práva a AI obsah: čo firme naozaj patrí

V skratke: Podľa § 13 ods. 1 autorského zákona je autorom fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila, a podľa § 3 ods. 1 musí byť dielo jedinečným výsledkom jej tvorivej duševnej činnosti. Text ani obrázok, ktorý vznikol len zadaním promptu, tieto podmienky nespĺňa. Nie je teda predmetom autorského práva a nikomu nepatrí, takže ho môže prevziať aj konkurencia. Podmienky OpenAI ani Midjourney na tom nič nezmenia: OpenAI vám prevádza svoje práva k výstupu doslova „if any“, teda ak vôbec nejaké sú. Chránená je len tá časť obsahu, do ktorej vložil tvorivé rozhodnutia človek.

Autorské práva a AI obsah nie sú akademická debata, ale otázka peňazí. Ak firma zaplatí za kampaňové vizuály, texty na web alebo produktové popisy, chce vedieť, či jej patria a či ich smie konkurencia prevziať. Odpoveď na Slovensku nedávajú podmienky používania nástroja, ale autorský zákon, a ten je v tomto bode veľmi jednoznačný. Tento článok vysvetľuje, kde presne leží hranica, čo z toho pre firmu prakticky vyplýva a ako si zabezpečiť aspoň to, čo sa zabezpečiť dá.

Čo hovorí slovenský zákon: autorom je fyzická osoba

Zákon č. 185/2015 Z. z. (autorský zákon) stavia ochranu na dvoch ustanoveniach, ktoré treba čítať spolu.

§ 3 ods. 1 hovorí, že predmetom autorského práva je „dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia“.

§ 13 ods. 1 dopĺňa jedinú vetu: „Autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.“

Z toho plynú tri dôsledky, ktoré firmy najčastejšie prehliadajú:

1. Softvér ani spoločnosť autorom byť nemôže. Autorstvo je viazané na fyzickú osobu. Firma môže vykonávať majetkové práva, ale nikdy nie je autorom.
2. Nerozhoduje kvalita ani účel. Zákon výslovne hovorí „bez ohľadu na kvalitu“. Aj priemerný text môže byť dielom, ak je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti človeka. A naopak, aj vizuálne pôsobivý obrázok dielom nie je, ak za ním tvorivá duševná činnosť fyzickej osoby nestojí.
3. Registrácia neexistuje. Autorské právo vzniká vytvorením diela, nie zápisom niekde na úrade. To znamená aj to, že si nemáte kde dať potvrdiť, že vám niečo patrí.

Rovnaká logika platí v celej EÚ. Súdny dvor EÚ v rozsudku Infopaq (C-5/08) zo 16. júla 2009 zaviedol jednotný prah originality ako „vlastný duševný výtvor autora“ a v rozsudku Painer (C-145/10) z 1. decembra 2011 ho spresnil na slobodné a tvorivé rozhodnutia autora, ktorými do diela vtlačí svoju osobnosť.

Prečo vám podmienky ChatGPT ani Midjourney vlastníctvo nezaručia

Toto je najčastejšie nedorozumenie. Firmy si prečítajú, že „výstup patrí vám“, a uzavrú tému. Lenže obe formulácie sú opatrne napísané tak, aby nesľubovali nič, čo poskytovateľ nemôže splniť.

OpenAI v podmienkach používania účinných od 1. januára 2026 uvádza: „you (a) retain your ownership rights in Input and (b) own the Output. We hereby assign to you all our right, title, and interest, if any, in and to Output.“ Tie dve slová „if any“ sú kľúčové. OpenAI vám postupuje svoje práva k výstupu, pokiaľ nejaké vôbec vznikli. Ak podľa rozhodného práva žiadne autorské právo nevzniklo, prevádza sa nula.

V tých istých podmienkach je aj druhá dôležitá veta pod nadpisom Similarity of content: „output may not be unique and other users may receive similar output from our Services“. Iný používateľ teda môže dostať veľmi podobný výstup a postúpenie práv sa naňho nevzťahuje.

Midjourney v podmienkach účinných od 27. mája 2026 uvádza: „You own all Assets You create with the Services to the fullest extent possible under applicable law.“ Aj tu je poistka: v rozsahu, v akom to rozhodné právo vôbec umožňuje. Podmienky navyše obsahujú dve výnimky, ktoré firmy prekvapia:

• Ak ste firma alebo zamestnanec firmy s ročným obratom nad 1 000 000 USD, musíte byť predplatiteľom plánu Pro alebo Mega, inak vám výstupy nepatria.
• Ak upscalujete obrázky iných používateľov, tie zostávajú vo vlastníctve pôvodných tvorcov.

Zhrnuté: podmienky poskytovateľa riešia vzťah medzi vami a poskytovateľom. Nevytvárajú autorské právo tam, kde ho zákon nepriznáva, a nezaväzujú tretie osoby.

Kedy AI výstup ochranu má a kedy nie

Prompt sám osebe nestačí

Najucelenejšiu analýzu zatiaľ zverejnil americký Copyright Office v správe Copyright and Artificial Intelligence, Part 2: Copyrightability z januára 2025. Jej závery sú formulované ako priame body a stoja za doslovné prečítanie:

Copyright does not extend to purely AI-generated material, or material where there is insufficient human control over the expressive elements.

Based on the functioning of current generally available technology, prompts do not alone provide sufficient control.

Whether human contributions to AI-generated outputs are sufficient to constitute authorship must be analyzed on a case-by-case basis.

Úrad zároveň uzavrel, že na vyriešenie týchto otázok postačuje existujúce právo a nová legislatíva nie je potrebná. Aj keď ide o americký dokument, jeho argumentácia sa opiera o rovnaký princíp ľudského autorstva, aký má slovenský § 13 ods. 1, a v odbornej diskusii sa naň bežne odkazuje aj v Európe.

Potvrdil to aj odvolací súd. Vo veci Thaler v. Perlmutter rozhodol federálny odvolací súd pre obvod District of Columbia 18. marca 2025, že Copyright Act vyžaduje ľudského autora, a Najvyšší súd USA 2. marca 2026 odmietol vec prijať na preskúmanie (č. 25-449). Rozsudok tak zostal v platnosti.

Čo prah prekročí

Ochranu si zaslúži to, čo do výsledku vložil človek. Prakticky sú to tri situácie:

1. Vlastný tvorivý vstup. Ak do nástroja vložíte vlastnú fotografiu, kresbu alebo text a AI ich len upraví, pôvodné dielo ostáva chránené a chránená ostáva aj vaša úprava, ak sama spĺňa prah originality.
2. Podstatná ľudská úprava výstupu. Nie kozmetická korektúra, ale prepísanie, preskladanie a doplnenie, po ktorom je v texte alebo obrázku rozpoznateľné, čo urobil človek.
3. Tvorivý výber a usporiadanie. Ak z päťdesiatich vygenerovaných obrázkov postavíte kompozíciu, chránené je usporiadanie, nie jednotlivé obrázky.

Recenzovaná literatúra tento prah skúma detailne. Ampovska v Bratislava Law Review navrhuje takzvanú dvojúrovňovú maticu: objektívna vrstva (nezávislé vytvorenie a minimálna miera kreativity) a subjektívna vrstva (slobodné a tvorivé voľby fyzickej osoby). Podľa jej analýzy EÚ stavia ochranu pevne na subjektívnej vrstve, kým čínske súdy kladú dôraz na objektívnu a prah minimálnej kreativity znižujú, no aj tak vyžadujú preukázateľné ľudské zapojenie (Ampovska, 2025).

Porovnávacia štúdia Sun a Zhou pomenúva rovnaké jadro sporu: rozdiel medzi jurisdikciami nie je v tom, či ľudské prispenie treba, ale v tom, ako sa meria jeho miera (Sun a Zhou, 2026). Prehľadová analýza v časopise Laws zase konštatuje, že väčšina právnych poriadkov naďalej drží prísnu požiadavku ľudského autorstva, hoci sa objavuje trend k pružnejším riešeniam (Gaidartzi a Stamatoudi, 2025).

Typické firemné použitia a ich stav

Štyri riziká, ktoré z toho pre firmu vyplývajú

1. Nechránený obsah smie prevziať ktokoľvek. Ak vaše produktové popisy vznikli čisto z promptu, konkurent ich môže skopírovať a vy sa autorským právom nebránite. Ostáva vám prípadne ochrana proti nekalej súťaži, ale to je iný a ťažší spor.

2. Nemôžete previesť viac, než máte. Ak agentúra dodá klientovi „výhradné práva“ k čisto AI generovanej grafike, prevádza práva, ktoré nevznikli. Pri sporoch to býva prvý bod, ktorý druhá strana napadne.

3. Podobný výstup dostane aj niekto iný. OpenAI to v podmienkach hovorí otvorene. Ak firma stavia vizuálnu identitu na výstupe z jedného promptu, riskuje, že sa s ňou v tom istom odvetví stretne.

4. Problém môže byť aj na vstupe. Podľa článku 53 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1689 (AI akt) musia poskytovatelia všeobecných modelov AI zaviesť politiku dodržiavania autorského práva Únie a rešpektovať výhradu práv podľa článku 4 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/790. Táto povinnosť sa uplatňuje od 2. augusta 2025. Zodpovednosť za to, čo model dostal na tréning, teda leží na jeho poskytovateľovi, no ak výstup zjavne reprodukuje cudzie dielo, riziko dopadne aj na toho, kto ho zverejní.

K tomu sa pridáva transparentnosť. Článok 50 AI aktu, ktorý upravuje označovanie umelo vytvoreného obsahu, sa uplatňuje od 2. augusta 2026. Podrobne ho rozoberá samostatný článok o označovaní AI obsahu v reklame.

Ako si práva k firemnému obsahu zabezpečiť

Autorské právo k AI výstupu si nevytvoríte zmluvou. Zabezpečiť sa dá to ostatné, a práve tam firmy najviac chybujú.

Zamestnanci: § 90. Ak dielo vzniklo pri plnení pracovných povinností, ide o zamestnanecké dielo a podľa § 90 ods. 4 vykonáva majetkové práva zamestnávateľ vo svojom mene a na svoj účet, ak nie je dohodnuté inak. Toto funguje automaticky, netreba osobitnú zmluvu. Zákon zároveň v § 90 ods. 6 predpokladá súhlas autora aj so zverejnením, s označením diela menom zamestnávateľa a so zmenami diela.

Dodávatelia: § 91. Tu je to opačne a je to častý zdroj problémov. Pri diele na objednávku platí, že autor udelil súhlas na použitie len na účel vyplývajúci zo zmluvy. Na iný účel potrebujete jeho súhlas. Navyše podľa § 91 ods. 2 smie autor dielo sám použiť a udeliť súhlas aj iným, ak nie je dohodnuté inak a nie je to v rozpore s vašimi oprávnenými záujmami. Ak teda chcete výhradnosť alebo použitie mimo pôvodného účelu, musí to byť v zmluve výslovne.

Výnimka: podľa § 91 ods. 4 sa na počítačový program, databázu a kartografické dielo vytvorené na objednávku vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele. Pri softvéri ste teda v lepšom postavení než pri grafike alebo texte.

Praktické kroky, ktoré stoja len disciplínu:

1. Do zmlúv s copywritermi, grafikmi a agentúrami vymedzte rozsah použitia širšie, než je aktuálna kampaň, a doplňte výhradnosť tam, kde ju naozaj potrebujete.
2. Žiadajte vyhlásenie dodávateľa o tom, ako obsah vznikol, a či a v akom rozsahu bola použitá AI.
3. Archivujte pôvodný AI výstup aj finálnu verziu. Ak raz budete tvrdiť, že za výsledkom stojí tvorivá práca človeka, budete to musieť doložiť.
4. Pri logu a názve nespoliehajte na autorské právo. Ochranná známka je samostatná ochrana, zápis na ÚPV SR platí desať rokov od podania prihlášky a je obnoviteľný. Súvislosti pri výbere názvu rozoberá článok o tom, ako pomenovať firmu.
5. Pri produktových fotografiách zvážte, či AI naozaj potrebujete. Vlastná fotografia je chránená a zároveň nesie menšie regulačné riziko, ako pripomína text o AI produktových fotkách.

Ako to riešia inde

Pre slovenskú firmu z toho plynie jednoduchý záver. Čínske ani britské riešenie sa na obsah, ktorý zverejňujete na Slovensku, nepoužije. Rozhodujúci je slovenský autorský zákon a výklad Súdneho dvora EÚ, a ten stojí na ľudskom autorstve.

Koľko slovenských firiem sa to vôbec týka

Podľa údajov Eurostatu za rok 2025 používalo aspoň jednu technológiu AI 18,0 % slovenských podnikov s desiatimi a viac zamestnancami, čo je tesne pod priemerom EÚ 27 (19,95 %). Priamo generovanie textu, reči alebo programového kódu, teda tú činnosť, ktorej sa autorské práva týkajú najviac, uvádzalo 9,34 % slovenských podnikov, mierne nad priemerom Únie (8,76 %).

Dve doplňujúce čísla z tej istej štatistiky dávajú kontext. Z podnikov, ktoré AI používajú, ju na marketing alebo predaj nasadilo 26,94 % slovenských firiem oproti 34,7 % v EÚ 27. A z tých, ktoré AI nepoužívajú, uvádza ako dôvod nejasnosť právnych dôsledkov 6,02 % slovenských podnikov (7,58 % v EÚ 27). Právna neistota teda nie je hlavnou brzdou, ale nezanedbateľná časť firiem ju za brzdu považuje.

Časté otázky

Patrí mi obrázok, ktorý som vygeneroval v Midjourney? Podmienky Midjourney vám ho priznávajú „v najširšom rozsahu, aký umožňuje rozhodné právo“, no ak obrázok vznikol len z promptu, podľa § 3 ods. 1 slovenského autorského zákona nie je predmetom autorského práva a chránený teda nie je.

Môže konkurencia skopírovať texty, ktoré mi napísal ChatGPT? Ak ste ich zverejnili bez podstatnej vlastnej úpravy, autorským právom ich nebránite. Ochranu môže poskytnúť len úprava, do ktorej vložil tvorivé rozhodnutia človek, prípadne iné inštitúty ako právo proti nekalej súťaži.

Stačí, keď AI text prečítam a opravím preklepy? Nie. Korektúra nie je tvorivá duševná činnosť v zmysle § 3 ods. 1. Prah prekročí až prepísanie, preskladanie a doplnenie, po ktorom je ľudský vklad v texte rozpoznateľný.

Môže byť autorom moja firma alebo samotná AI? Nie. Podľa § 13 ods. 1 je autorom fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila. Firma môže byť len nositeľom práv, napríklad ako zamestnávateľ podľa § 90.

Ako preukážem, že do obsahu vložil tvorivú prácu človek? Archiváciou. Odložte si pôvodný AI výstup, medziverzie a finál. Bez tejto stopy je tvrdenie o ľudskom vklade ťažko doložiteľné.

Musím označiť, že obsah vytvorila AI? Autorský zákon takú povinnosť neukladá, ale článok 50 AI aktu upravuje transparentnosť pri umelo vytvorenom obsahu a uplatňuje sa od 2. augusta 2026. Podrobnosti rozoberá článok o označovaní AI obsahu v reklame.

Ako je to s logom vygenerovaným AI? Autorskoprávnu ochranu pravdepodobne nemá, ale to vám nebráni prihlásiť ho ako ochrannú známku. Zápis na ÚPV SR platí desať rokov od podania prihlášky a dá sa obnovovať.

Zmení sa to čoskoro? Americký Copyright Office v správe z januára 2025 uzavrel, že na riešenie týchto otázok postačuje existujúce právo a legislatívna zmena nie je potrebná. V EÚ zatiaľ nie je predložený návrh, ktorý by menil prah originality.