Deepfake podvod vo firme: falošný hlas šéfa a ako sa brániť

V skratke

• Klonovaný hlas človek po sluchu spoľahlivo nerozozná, preto obranu nestavajte na tom, že šéfa „spoznáte“.
• Každú neštandardnú platbu a zmenu účtu dodávateľa overte spätným hovorom na číslo z vlastného zoznamu kontaktov.
• Od 9. 10. 2025 musia banky v eurozóne ponúkať overenie príjemcu úhrady, ale pri hromadných platbách ho firma môže mať vypnuté.
• V článku nájdete tabuľku signálov, sedem krokov na zavedenie a hotové prompty na internú smernicu aj nácvik.

Deepfake podvod je útok, pri ktorom zločinec pomocou umelej inteligencie napodobní hlas alebo tvár známej osoby, napríklad majiteľa či riaditeľa, a presvedčí zamestnanca o platbe alebo vydaní údajov. Obranu preto nestavajte na rozpoznávaní falošného hlasu, ale na pravidle, že jeden hovor nikdy nestačí na schválenie platby.

Čo je deepfake podvod a prečo sa týka aj menšej firmy

Deepfake je umelo vytvorené alebo upravené video, obrázok, zvuk či text, ktorý vznikol technikami strojového učenia (Pedersen a kol., 2025). Vo firme z neho vzniká problém vo chvíli, keď sa zlodej vydáva za niekoho, komu zamestnanci bežne vyhovejú.

Najznámejší prípad sa stal britskej inžinierskej firme Arup, ktorej zamestnanec začiatkom roka 2024 po videohovore s domnelým vedením poslal zločincom 25 miliónov dolárov. Jej riaditeľ pre informačné technológie Rob Greig k tomu dodal, že neboli napadnuté žiadne systémy ani dáta, takže šlo o sociálne inžinierstvo podporené technológiou, teda o manipuláciu človeka (Svetové ekonomické fórum).

Správa agentúry ENISA za rok 2025 medzi postupmi útočníkov spomína nárast generatívnej AI a deepfake videí, ktorými sa vydávajú za dôveryhodné kontakty (ENISA Threat Landscape 2026). Tá istá správa zároveň uvádza, že útočníci používajú najmä bežne dostupné AI nástroje na posilnenie schopností, ktoré už majú, a Greig dodáva, že skopírovať hlas, obraz či video dnes zvládne aj človek s malými technickými znalosťami (Svetové ekonomické fórum).

PwC Slovensko vo svojej tlačovej správe uvádza, že riziku čelia aj firmy v strednej Európe (PwC Slovensko, 2026). Koľko takých útokov zasiahlo slovenské firmy, tieto zdroje neuvádzajú, preto tu žiadne číslo nenájdete. Menšia firma však nemusí mať menšie riziko, pretože ak platby posiela jeden človek a majiteľ mu ich bežne zadáva telefonicky, medzi falošným hovorom a odchodom peňazí nestojí nikto ďalší.

Ako prebieha deepfake podvod vo firme

PwC opisuje priebeh, ktorý sa často opakuje, a oplatí sa ho ukázať každému, kto vo firme narába s peniazmi (PwC Slovensko, 2026):

1. Zber informácií. Útočníci hľadajú údaje o vedení firmy na webe, na sociálnych sieťach a vo verejných audio či video záznamoch.
2. Príprava. Vytvoria falošný hlas alebo video a e-mailové adresy či profily v aplikáciách, ktoré sa od skutočných líšia len minimálne.
3. Nenápadný e-mail. Zamestnancovi stredného manažmentu napíšu o citlivom projekte a postupne si budujú jeho dôveru.
4. Telefonát a videohovor. Klonovaný hlas hovorí o utajenej akvizícii a často nasleduje aj pracovný videohovor.
5. Súrna žiadosť. Posledným krokom je požiadavka presunúť väčšiu sumu, aby sa obchod stihol dotiahnuť.

Americká FBI opisuje v inej kampani, zameranej na štátnych činiteľov, podobný vzor: útočník krátko hovorí o téme, ktorej obeť rozumie, a takmer okamžite žiada presun komunikácie do inej šifrovanej aplikácie (FBI IC3, december 2025). Ak vám „riaditeľ“ zrazu píše z nového čísla a chce pokračovať v inej aplikácii, berte to ako dôvod na overenie, aj keď ide o malichernosť.

Prečo nestačí, že šéfa spoznáte po hlase

Pri deepfake podvode ľudia najčastejšie veria vlastnému sluchu, lenže práve ten výskumy nepotvrdzujú ako spoľahlivú kontrolu. V experimente so 604 účastníkmi vytvorili autori klony hlasov 220 ľudí z nahrávky ich prvých dvoch odpovedí a komerčným nástrojom ich nechali povedať ďalší text (Barrington a kol., 2025).

Keď účastníci počuli dve nahrávky a nevedeli, že jedna môže byť umelá, typický človek (medián) označil skutočný hlas a jeho klon za tú istú osobu v 83,3 % prípadov. Keď už vedeli, že majú hľadať umelý hlas, klon správne určili v priemere len v 60,8 % prípadov, teda približne o 11 percentuálnych bodov častejšie než pri hádzaní mincou.

Druhá štúdia použila klony vytvorené približne zo 4 minút nahrávky a zistila, že môžu znieť rovnako skutočne ako ľudský hlas. Niektoré umelé hlasy pôsobili na poslucháčov dokonca dôveryhodnejšie než skutočné (Lavan a kol., 2025).

Obe štúdie majú hranice, ktoré treba povedať nahlas: pracovali s anglickým jazykom a s nahrávkami, nie so živým rozhovorom, takže slovenčinu ani dlhý telefonát netestovali. V reálnom hovore môže útočníka prezradiť napríklad oneskorenie, no FBI výslovne upozorňuje, že klon môže znieť takmer identicky a že obsah vytvorený AI je často ťažké odhaliť (FBI IC3, máj 2025).

Rovnako neisté je spoliehať sa len na školenie o rozpoznávaní. Systematický prehľad 40 štúdií zistil, že úspešnosť ľudí sa výrazne líši a že zásahy na zlepšenie rozpoznávania priniesli zmiešané výsledky (Somoray a kol., 2025). Ani bežné bezpečnostné riešenia nemusia pomôcť: v rozhovoroch s odborníkmi z piatich firiem autori konštatovali, že ich dodávateľské bezpečnostné riešenia podľa všetkého detekciu zameranú na deepfake neposkytujú, hoci päť firiem nie je reprezentatívna vzorka (Pedersen a kol., 2025).

Varovné signály a overenie: rozhodovacia tabuľka

Tabuľka je návrh, ktorý si upravte podľa toho, kto vo vašej firme platby zadáva a schvaľuje. Limit sumy určite sami podľa veľkosti firmy, pretože žiadny všeobecne platný limit neexistuje.

Dve posledné rady vychádzajú priamo z odporúčaní FBI: nový kontakt si overte cez skôr potvrdený kanál a overovací kód neposkytujte nikomu ani e-mailom, ani správou (FBI IC3, máj 2025).

Ako sa brániť deepfake podvodu: postup v 7 krokoch

Väčšinu týchto opatrení zavediete bez nového softvéru, pretože menia postup, nie technológiu. Celá logika je jednoduchá: aj presvedčivý falošný hlas narazí, ak o platbe nerozhoduje jeden hovor.

1. Spíšte, kto môže posielať peniaze a meniť bankové údaje. Zahrňte internetbanking, účtovníčku aj externého správcu. Ak tieto mená nepoznáte presne, nedá sa nastaviť ani kontrola.
2. Zaveďte spätný hovor. FBI odporúča číslo osoby zistiť nezávisle a zavolať jej (FBI IC3, máj 2025). Vo firme to znamená číslo z interného zoznamu, nikdy nie to, z ktorého žiadosť prišla.
3. Nastavte schvaľovanie dvoma ľuďmi. Nad vami určeným limitom a pri každom novom príjemcovi platí, že platbu zadá jeden človek a schváli druhý. Ak to banka umožňuje, nastavte to priamo v internetbankingu, aby sa pravidlo nedalo obísť.
4. Oddeľte zmenu účtu od platby. Nový IBAN dodávateľa sa zapíše až po overení a prvú platbu naň posielajte až po ňom, aj keď sa faktúra blíži k splatnosti.
5. Skontrolujte overenie príjemcu v banke. Vysvetlenie je v nasledujúcej časti, pretože pri hromadných platbách môže byť vypnuté.
6. Dohodnite si kontrolnú otázku alebo frázu. FBI odporúča tajné slovo pre rodinu (FBI IC3, máj 2025), a rovnaký princíp si viete preniesť medzi majiteľa a učtáreň. Nedávajte ju do e-mailu ani do zdieľaného dokumentu.
7. Vyskúšajte to. Raz za čas urobte ohlásený nácvik, pri ktorom niekto požiada o falošnú platbu, a sledujte, či zamestnanec zavolá späť. Autori štúdie z roku 2025 navrhli teoretický model, ktorý v opakovanom cykle spája pravidlá, prípravu, školenie, detekčné nástroje, plán reakcie aj simulácie (Pedersen a kol., 2025). Greig z firmy Arup tiež radí mať nacvičenú reakciu, aby každý poznal svoju úlohu (Svetové ekonomické fórum).

PwC pridáva ešte jedno opatrenie: pravidelne vyhodnocovať, aké informácie o vedení firmy sú verejne dostupné (PwC Slovensko, 2026). Rozhovory na webe mazať nemusíte, ale je užitočné vedieť, že hlas majiteľa je verejne dostupný, a podľa toho nastaviť prísnosť kontroly.

Overenie príjemcu úhrady: čo pre firmu znamená

Nariadenie (EÚ) 2024/886 ukladá poskytovateľom platobných služieb v eurozóne povinnosť ponúkať overenie príjemcu úhrady do 9. októbra 2025 (nariadenie (EÚ) 2024/886, čl. 5c). Banka porovná zadané meno príjemcu s číslom účtu ešte predtým, než platbu autorizujete, a ak sa nezhodujú, musí vás upozorniť, že peniaze môžu odísť na účet, ktorý uvedený príjemca nevlastní. Pri takmer úplnej zhode vám ukáže meno, ktoré k účtu patrí.

Pre firmu sú dôležité tri veci. Prvou je, že používateľ, ktorý nie je spotrebiteľom, môže toto overenie pri platbách zadávaných ako balík vypnúť, takže sa spýtajte banky, ako to máte nastavené, ak platíte hromadne. Druhou je, že banky vám majú oznámiť, aké dôsledky pre vaše práva na vrátenie peňazí má ignorovanie upozornenia, takže upozornenie zo strany banky nikdy neodklikávajte automaticky.

Treťou je hranica tejto ochrany, ktorá vyplýva z toho, ako služba funguje: porovnáva meno s účtom, takže ak vám falošný riaditeľ nadiktuje skutočný názov firmy, ktorá účet naozaj vlastní, zhoda vás neochráni. Preto overenie príjemcu nenahrádza spätný hovor.

Rýchlosť je ďalší dôvod na opatrnosť pred platbou. Pri okamžitej úhrade v eurách musí banka príjemcu sprístupniť peniaze do 10 sekúnd (nariadenie (EÚ) 2024/886, čl. 5a), takže pri takom prevode veľa priestoru na zastavenie nezostáva.

Ako vám pomôže AI pri príprave pravidiel

AI asistent ako Claude, ChatGPT, Gemini alebo Copilot vám nepovie, kto vám práve volá, ale môže pomôcť s podkladmi: návrhom smernice, scenármi na nácvik a jednostranovým postupom pre tím. Riziká úniku dát pri práci s týmito nástrojmi rozoberá článok o téme bezpečnosť AI, a preto do nasledujúcich promptov vkladajte funkcie namiesto mien a žiadne skutočné čísla účtov.

Prompt na smernicu:

Si poradca pre vnútorné kontroly v malej firme. Navrhni jednostranovú internú smernicu "Overovanie platieb a zmien bankových údajov" pre firmu s [počet] zamestnancami v odbore [odbor].

Vstupy:
- Platby zadáva: [funkcia]. Schvaľuje: [funkcia].
- Limit pre schválenie dvoma osobami: [suma] EUR.
- Komunikačné kanály, ktoré používame: [telefón, e-mail, aplikácia].

Smernica musí obsahovať:
1. pravidlo, že hlas ani video v hovore nie sú dôkaz totožnosti,
2. spätný hovor na číslo z interného zoznamu,
3. postup pri zmene IBAN dodávateľa,
4. postup pri žiadosti o utajenie alebo súrnosť,
5. čo robiť v prvej hodine po podozrivej platbe, s miestami na doplnenie kontaktov.

Píš po slovensky, stručne, príkazovým spôsobom, bez právnych formulácií. Nedopĺňaj zákony ani čísla, o ktorých nemáš istotu; takéto miesta označ [OVERIŤ].

Prompt na nácvik:

Pomôž mi pripraviť ohlásený nácvik pre učtáreň malej firmy. Napíš 5 krátkych modelových scenárov falošnej žiadosti o platbu alebo zmenu účtu dodávateľa (telefonát, e-mail, správa v aplikácii, videohovor). Použi vymyslené mená a firmy a žiadne skutočné čísla účtov.

Ku každému scenáru uveď:
- varovné signály,
- správnu reakciu zamestnanca podľa nášho pravidla: ukončiť kontakt, zavolať späť na číslo z interného zoznamu, zapojiť druhú oprávnenú osobu,
- jednu kontrolnú otázku na rozbor po nácviku.

Výstup daj do tabuľky. Scenáre majú slúžiť len na interné školenie, preto na konci každého doplň vetu "Toto je nácvik".

Hotovú smernicu si zaraďte k internej dokumentácii. Ak ešte nemáte všeobecné pravidlá používania AI vo firme, oplatí sa ich pripraviť v tom istom kole, aby zamestnanci mali na jednom mieste, čo smú a čo musia overiť.

Čo AI nezvládne a kde musí rozhodnúť človek

Jazykový model vie zhrnúť podozrivý e-mail a upozorniť na súrnosť alebo nezvyčajnú žiadosť, lenže text správy nedokáže potvrdiť, kto ju skutočne poslal. Výsledok „vyzerá dôveryhodne“ preto nikdy neberte ako schválenie platby.

Rovnako neberte návrh smernice od AI ako hotový dokument. Človek musí rozhodnúť o limitoch, overiť, ako funguje konkrétny internetbanking, a pri otázkach zodpovednosti, poistenia alebo pracovného práva sa poradiť s odborníkom. Ani nástroj na detekciu deepfake nerieši podstatu, pretože platba má prejsť kontrolou aj vtedy, keď hovor vyzerá v poriadku.

Čo robiť, keď peniaze už odišli

Ak máte podozrenie, že platba odišla podvodníkovi, konajte hneď. Toto je praktické poradie, ktoré si v smernici doplňte o konkrétne kontakty:

1. Okamžite volajte banku na číslo z jej oficiálneho webu alebo karty a žiadajte o pokus zastaviť alebo vrátiť platbu.
2. Nekomunikujte ďalej s odosielateľom a nemažte hovory, e-maily ani správy, lebo budú potrebné ako dôkaz.
3. Oznámte vec vedeniu a polícii, pričom vedenie kontaktujte cez overené číslo.
4. Skontrolujte, ako sa útočník dostal k informáciám. PwC radí zistiť, odkiaľ mal dôverné údaje, či sa na podvode nepodieľal niekto zvnútra a ktoré opatrenia zlyhali (PwC Slovensko, 2026).
5. Preverte poistenie a právne kroky. PwC odporúča využiť všetky právne prostriedky na získanie peňazí späť a preveriť, či ide o poistnú udalosť.

Ak pri útoku unikli osobné údaje, platia ďalšie povinnosti, ktoré rozoberá článok chyba AI vo firme. Po uzavretí prípadu upravte postup a znova urobte nácvik, aby sa z jednej straty nestala opakovaná slabina. Ďalšie návody k bezpečnej práci s týmito nástrojmi nájdete v sekcii AI v podnikaní.

Časté otázky

Čo je deepfake podvod? Ide o podvod, pri ktorom útočník pomocou AI napodobní hlas, tvár alebo písomný prejav známej osoby, aby získal peniaze alebo údaje. Vo firmách sa typicky vydáva za člena vedenia a žiada súrnu platbu alebo zmenu bankového účtu.

Dá sa falošný hlas šéfa rozoznať po sluchu? Spoľahnúť sa na to nedá. V štúdii v časopise Scientific Reports účastníci určili klon hlasu správne v priemere v 60,8 % prípadov, a to aj vtedy, keď ho hľadali zámerne. Štúdia pracovala s anglickými nahrávkami, nie so živým hovorom po slovensky, no aj tak platí, že sluch nemá byť jedinou kontrolou.

Koľko nahrávky potrebuje útočník na klon hlasu? Štúdia z časopisu PLOS One použila približne 4 minúty nahrávky a klony mohli znieť rovnako skutočne ako ľudský hlas. V štúdii zo Scientific Reports stačila nahrávka prvých dvoch odpovedí rečníka. Nahrávky z webu či sociálnych sietí preto môžu byť použiteľným materiálom.

Pomôže kontrolné slovo medzi majiteľom a učtárňou? Môže pomôcť ako doplnok, nie ako náhrada spätného hovoru. FBI odporúča tajné slovo alebo frázu pre rodiny a vo firme sa dá použiť rovnaký princíp, ak slovo nepíšete do e-mailu a pravidelne ho meníte. Schválenie dvoma ľuďmi a spätný hovor majú zostať povinné.

Čo robiť, keď banka pri platbe ukáže nezhodu mena a účtu? Platbu zastavte a údaje overte u príjemcu cez kontakt, ktorý už máte potvrdený. Podľa nariadenia 2024/886 vás banka upozorní, že autorizácia môže poslať peniaze na účet, ktorý uvedený príjemca nevlastní, a má vás informovať aj o dôsledkoch ignorovania upozornenia pre vrátenie peňazí.

Treba kvôli deepfake podvodom nový softvér? Pre väčšinu menších firiem je prvým krokom zmena postupu: spätný hovor, dve osoby pri schvaľovaní a overenie príjemcu v banke. Detekčný softvér môže byť doplnok, ale ani ten nenahrádza pravidlo, že platba musí prejsť kontrolou mimo samotného hovoru.