Dnešný prehľad prináša päť nových štúdií z recenzovaných časopisov, ktoré vyšli v novembri 2026. Týkajú sa virtuálnych influencerov, odporúčaní od generatívnej umelej inteligencie, emočných apelov v reklame, nakupovania vo virtuálnej realite a čistenia dát pri sledovaní sociálnych sietí. Staršie prehľady nájdete v sekcii Výskum v marketingu.

V skratke

  • Virtuálny influencer, ktorého si značka vytvorila sama, predáva lepšie formálnym jazykom, kým prenajatý virtuálny influencer neformálnym.
  • Personalizované odporúčania od generatívnej AI ľudia prijímajú ochotnejšie, pretože ich vnímajú ako férovejšie a viac im dôverujú.
  • Prehľad 75 štúdií ukazuje, že pri zodpovednej spotrebe emočné a sociálne apely spravidla presviedčajú viac ako racionálne, no nie univerzálne.
  • Virtuálna realita umožňuje s nízkym rizikom otestovať atmosféru predajne skôr, než ju firma naozaj postaví.
  • Pri sledovaní diskusií o kampani sa oplatí najprv vyčistiť dáta a s tým vie pomôcť zhoda viacerých jazykových modelov.

Vlastný virtuálny influencer predáva formálnym tónom, prenajatý neformálnym

Virtuálny influencer je počítačom vytvorená postava, ktorá na sociálnych sieťach odporúča produkty podobne ako skutočný človek. Autori v štyroch experimentoch postavených na modelových situáciách porovnávali dva typy: postavu, ktorú si značka vytvorila sama, a postavu tretej strany. Vlastný virtuálny influencer vyvolal väčší úmysel nakúpiť, keď hovoril formálne, kým virtuálny influencer tretej strany fungoval lepšie s neformálnym jazykom. Efekt podľa autorov vysvetľuje presviedčacie povedomie, teda to, nakoľko si zákazník uvedomí, že sa ho niekto snaží presvedčiť.

Označenie sponzorovanej spolupráce presvedčivosť virtuálnych influencerov citeľne oslabilo, pričom influencerov tretej strany zasiahlo viac, takže výhoda správne zvoleného tónu sa pri nich zmenšila.

Čo z toho plynie pre marketing: Ak značka používa vlastnú virtuálnu postavu, štúdia naznačuje, že jej pristane skôr formálny tón, kým pri postave tretej strany skôr uvoľnený. Treba rátať s tým, že povinné označenie reklamy časť účinku zoberie, najmä pri cudzích postavách. Výsledky pochádzajú z modelových situácií, nie zo skutočných kampaní, preto ich berte ako námet na vlastný test.

Zdroj: Weng et al. (2026), Journal of Consumer Behaviour (Q1), DOI

Personalizované odporúčania od AI pôsobia férovejšie a dôveryhodnejšie

Štúdia skúmala, ako ľudia prijímajú odporúčania, ktoré im pripraví generatívna AI, teda umelá inteligencia tvoriaca obsah na mieru. Autori spojili štyri štúdie: experiment so 136 ľuďmi, ďalší experiment s 300 účastníkmi, kváziexperiment (pokus bez náhodného rozdelenia do skupín) s 340 účastníkmi a 14 rozhovorov. Vysoká miera personalizácie zvýšila prijatie odporúčania aj to, ako férovo a dôveryhodne ľudia algoritmus vnímali. Komunikácia zameraná na kompetenciu mala silnejší účinok než komunikácia postavená na vrúcnosti a tieto vzťahy sa líšili medzi etnickými skupinami.

Čo z toho plynie pre marketing: Ak e-shop alebo chatbot odporúča produkty pomocou AI, podľa tejto štúdie sa môže oplatiť vecný a kompetentný tón viac než prehnane priateľský. Rozdiely medzi skupinami zákazníkov zároveň ukazujú, že jeden štýl nemusí fungovať u všetkých. Ďalšie praktické témy nájdete v článkoch o AI v podnikaní.

Zdroj: Chang et al. (2026), Psychology & Marketing (Q1), DOI

Pri zodpovednej spotrebe presviedčajú emócie viac ako racionálne argumenty

Prehľadová štúdia zhrnula 75 recenzovaných článkov z rokov 1990 až 2025 o tom, ako reklamné apely, teda spôsob, akým reklama človeka oslovuje, ovplyvňujú spoločensky zodpovednú spotrebu. Autori opisujú posun od klasického delenia na racionálne a emočné apely k udržateľným, digitálnym, influencerským a identitným posolstvám, pričom zelené apely a apely spoločenskej zodpovednosti firiem sa objavili po roku 2010 a digitálne a influencerské presviedčanie naberá na význame od roku 2015. Emočné a sociálne apely mali spravidla presvedčivejšie výsledky než racionálne, no záležalo na dôveryhodnosti, autenticite, kultúre, generácii, identite zákazníka a kontexte komunikácie.

Čo z toho plynie pre marketing: Kampaň, ktorá má ľudí nahovoriť na zodpovednejší nákup, podľa autorov nemá univerzálny recept, takže emócia zaberie, len keď je posolstvo dôveryhodné a sedí publiku. Autori sami uvádzajú, že ich vyhľadávanie pokrylo rok 2025 len čiastočne.

Zdroj: Das et al. (2026), Global Knowledge, Memory and Communication (Q1), DOI

Virtuálna realita ako lacný test atmosféry predajne

Autori najprv v teréne fotografovali, natáčali a nahrávali predajne na Taiwane, aby opísali dva typy prostredia: hlučné a živé (rènào) a pokojné (xiánjìng). Obe prostredia potom preniesli do virtuálnej reality a nechali v nich nakupovať 253 účastníkov v konjointovom pokuse, teda v teste, v ktorom ľudia vyberajú medzi rôznymi kombináciami vlastností. Virtuálne predajne vyvolali rozdielne reakcie priblíženia a vyhýbania a výskumníci identifikovali tri skupiny zákazníkov: prvá preferovala živé prostredie, druhá pokojné a tretiu autori označujú ako translokálnu.

Čo z toho plynie pre marketing: Autori ukazujú virtuálnu realitu ako spôsob, ako s nízkym rizikom vyskúšať usporiadanie predajne pred drahou realizáciou. Štúdia vznikla v taiwanskom kultúrnom prostredí, preto prenos na slovenské obchody nie je samozrejmý.

Zdroj: Warden et al. (2026), Journal of Consumer Behaviour (Q1), DOI

Social listening: najprv vyčistiť dáta, potom analyzovať

Social listening je sledovanie toho, čo ľudia píšu o značke alebo kampani na sociálnych sieťach. Štúdia upozorňuje, že pri udalostiach s veľkou pozornosťou sa diskusia o kampani mieša s politickými, kultúrnymi a inými témami o značke, čo môže skresliť ďalšie analýzy. Autor navrhol trojstupňový postup, v ktorom sa najprv viacero veľkých jazykových modelov (AI typu ChatGPT) zhodne, ktoré príspevky sú relevantné, potom sa z nich natrénuje jednoduchší klasifikátor a nakoniec sa súbor rozšíri o podobné príspevky s kontrolou, aby sa téma nerozplývala.

Postup otestoval na 73 564 príspevkoch z Redditu okolo kampane Nike Dream Crazy z roku 2018 a podľa výsledkov výrazne zlepšil kvalitu vyhľadávania pri nízkom podiele nesúvisiacich príspevkov.

Čo z toho plynie pre marketing: Ak firma sleduje ohlasy na kampaň alebo krízu, čísla v monitoringu sú len také spoľahlivé ako výber príspevkov, z ktorých vznikli. Oplatí sa preto vopred jasne určiť, čo do sledovanej diskusie patrí a čo už nie.

Zdroj: Khoushinsky (2026), Journal of Research in Interactive Marketing (Q1), DOI

Časté otázky

Z akých časopisov pochádzajú štúdie v tomto prehľade?

Všetkých päť štúdií vyšlo v roku 2026 v recenzovaných časopisoch, ktoré sú podľa hodnotenia SJR v prvom kvartile svojho odboru, teda medzi najlepšou štvrtinou časopisov.

Platia výsledky aj pre slovenské firmy?

Každá štúdia skúmala konkrétnu vzorku a prostredie, napríklad taiwanské predajne alebo diskusie na Reddite, takže výsledky sú skôr námetom na vlastný test než hotovým pravidlom. Pred väčšou zmenou kampane sa preto oplatí overiť účinok na vlastných zákazníkoch.

Čo je virtuálny influencer?

Je to digitálne vytvorená postava, ktorá má profil na sociálnych sieťach a odporúča produkty ako skutočný influencer. Značka si ju môže vytvoriť sama alebo spolupracovať s postavou, ktorú vlastní niekto iný.