Dnešný prehľad prináša štyri nové štúdie z recenzovaných časopisov prvého kvartilu. Dve sú experimenty o tom, ako zákazníci reagujú na technológie v online predaji, teda na virtuálne skúšanie oblečenia a na virtuálnych moderátorov živých predajov. Ďalšie dve sú prehľadové práce o tom, ako umelá inteligencia preberá časť nákupného rozhodovania a ako sa dá v marketingu rozhodovať aj bez spoľahlivých predpovedí.

V skratke

  • Neznáme produkty v odporúčaniach brzdia impulzívny nákup, no virtuálne skúšanie cez rozšírenú realitu ochotu nakúpiť zvyšuje.
  • Realistický virtuálny moderátor živého predaja pôsobí v dotazníku rovnako dobre ako človek, ale v nevedomých reakciách zaostáva.
  • Prehľad 75 článkov opisuje, ako AI asistenti preberajú za zákazníka časť hľadania, hodnotenia a vnímania produktov.
  • Prehľadová štúdia v JAMS mapuje spôsoby rozhodovania v marketingu, ktoré nestoja na predpovediach budúcnosti.

Virtuálne skúšanie zvyšuje ochotu kúpiť aj neznámy produkt

Autori skúmali online predaj oblečenia, a to dotazníkom so 480 respondentmi a experimentom s 240 účastníkmi. Zaujímalo ich, ako zákazník reaguje, keď mu e-shop odporučí produkt, ktorý vníma ako nový a neznámy. Takéto odporúčanie podľa výsledkov zvýšilo neistotu, či mu produkt bude sedieť, a zároveň znížilo zvedavosť, pričom autori opisujú dva nepriame efekty, cez ktoré novosť odporúčania znižuje ochotu kúpiť impulzívne, teda bez dlhšieho premýšľania. Experiment potom ukázal, že virtuálne skúšanie cez rozšírenú realitu (AR, obraz produktu vložený do záberu kamery na zákazníkovi) neistotu znížilo a zvedavosť aj ochotu nakúpiť zvýšilo, hoci sila efektu sa líšila podľa toho, ako veľmi sa človek neznámych produktov obáva.

Čo z toho plynie pre marketing: Ak e-shop s oblečením odporúča novinky, samotné odporúčanie nemusí stačiť a môže kúpu skôr odradiť. Nástroj, ktorý zákazníkovi ukáže, ako mu vec bude sedieť, podľa tejto štúdie pomáha práve pri neznámych produktoch, aj keď ide o jeden segment a jeden typ tovaru.

Zdroj: Hu et al. (2026), Journal of Product & Brand Management (Q1), DOI

Realistický virtuálny moderátor pôsobí dobre len na prvý pohľad

Dve laboratórne štúdie porovnali ľudských moderátorov živého predaja s virtuálnymi postavami, ktoré sa líšili mierou realistického vzhľadu. Prvá štúdia spojila dotazník s meraním nevedomého hodnotenia, druhá dotazník s elektroencefalografiou (EEG, meranie elektrickej aktivity mozgu). Vo vedomom hodnotení dopadli veľmi realistické virtuálne postavy lepšie než menej realistické a od ľudí sa štatisticky nelíšili. V nevedomom hodnotení však realistické postavy dopadli horšie než ľudia a aj mozgové reakcie na človeka a na virtuálnu postavu sa líšili.

Čo z toho plynie pre marketing: Kladné odpovede v dotazníku ešte neznamenajú, že zákazník virtuálneho moderátora prijíma rovnako ako človeka. Ak firma zvažuje AI avatara do videí alebo živých predajov, oplatí sa sledovať aj správanie divákov, nielen ich vyjadrené názory.

Zdroj: Yin a Xu (2026), Journal of Research in Interactive Marketing (Q1), DOI

AI asistenti preberajú za zákazníka časť nákupného hľadania

Autori urobili systematický prehľad 75 článkov o psychológii hľadania produktov a zaviedli pojem „psychologická náhrada", keď nástroje ako ChatGPT, Claude alebo Google Lens preberajú procesy, ktoré pri hľadaní tradične robí človek. Opisujú tri oblasti, v ktorých sa to deje: emócie a vzťah, uvažovanie a hodnotenie, vnímanie zmyslami. Z toho odvodzujú šesť mechanizmov, napríklad delegovanie premýšľania na AI alebo prenos emócií na AI asistenta. Ide o koncepčnú prácu, ktorá formuluje šesť výskumných tvrdení na overenie, nie o meranie správania zákazníkov.

Čo z toho plynie pre marketing: Ak zákazník necháva porovnanie a hodnotenie produktov na AI asistentovi, firma súťaží aj o to, ako ju taký asistent opíše. Štúdia to zatiaľ nemeria, ale dáva rámec, podľa ktorého sa dá premýšľať o AI v podnikaní a o tom, čo zákazník pri hľadaní ešte robí sám.

Zdroj: Barhorst et al. (2026), Psychology & Marketing (Q1), DOI

Rozhodovanie v marketingu bez spoľahlivej predpovede

Prehľadová štúdia zhrnula prístupy k marketingovým rozhodnutiam, ktoré nestoja na odhade budúcich výsledkov. Autori ich nazývajú nepredikčné, pretože postup sa vytvára a upravuje konaním, spoluprácou s ďalšími stranami, záväzkami, novým kombinovaním zdrojov a experimentovaním. Podľa autorov sa dajú použiť pri rôznych marketingových rozhodnutiach, aj v naozaj neistých situáciách, kde predpoveď spoľahlivo neporadí. Štúdia zostavila ich triedenie a navrhla tvrdenia pre ďalší výskum.

Čo z toho plynie pre marketing: Pri novom produkte alebo novom trhu, kde chýbajú dáta na predpoveď, môže menšia firma postupovať sériou malých testov a dohôd s partnermi namiesto veľkého plánu. Štúdia je teoretická, takže konkrétne výsledky takého postupu nemeria.

Zdroj: Karami a Read (2026), Journal of the Academy of Marketing Science (Q1), DOI

Ďalšie zhrnutia štúdií nájdete v sekcii Výskum v marketingu.

Časté otázky

Pomáha virtuálne skúšanie oblečenia predaju v e-shope?

V experimente s 240 účastníkmi virtuálne skúšanie cez AR znížilo neistotu, či produkt bude sedieť, a zvýšilo ochotu nakúpiť impulzívne. Ide o jednu štúdiu z online predaja oblečenia, takže na iný tovar sa výsledok nedá automaticky preniesť.

Môže AI avatar nahradiť človeka pri živom predaji?

Vo vedomom hodnotení boli veľmi realistické virtuálne postavy hodnotené podobne ako ľudia, no v nevedomom hodnotení vyšiel lepšie ľudský moderátor a aj merania mozgovej aktivity ukázali rozdiely. Štúdia bola laboratórna, preto o predajných výsledkoch priamo nehovorí.

Ako AI asistenti menia spôsob, akým zákazníci hľadajú produkty?

Prehľad 75 článkov opisuje, že AI nástroje preberajú časť hodnotenia, porovnávania a vnímania produktov, ktoré predtým robil zákazník sám. Ide o koncepčný rámec, ktorý ešte čaká na overenie meraním.