Dnešný prehľad prináša štyri nové recenzované štúdie z časopisov zaradených do kvartilov Q1 a Q2. Týkajú sa reklamy, ktorá ľudí sleduje po webe, hrdosti ako reklamného motívu, odchodov obchodných zástupcov a virtuálnych tvárí značiek. Každú štúdiu opisujeme podľa jej abstraktu, takže ide o zistenia jednej výskumnej skupiny, nie o všeobecné pravidlo. Ďalšie prehľady nájdete v sekcii Výskum v marketingu.
V skratke
- Reklamy, ktoré ľudí sledujú z webu na web, vnímajú ľudia ako pomocníka, no keď systém prizná, ako cieli, rastú obavy zo sledovania.
- Autentická a namyslená hrdosť v reklame fungujú podľa toho, či sa človek vníma ako súčasť skupiny alebo ako samostatná osoba.
- Obchodníci, ktorí opakovane tesne minú kvótu, odchádzajú z firmy častejšie.
- Tvorcovia virtuálnych ambasádorov im zámerne pridávajú nedokonalosti, aby pôsobili vierohodne.
Retargeting pôsobí ako pomocník, no priznané cielenie vyvoláva obavy zo sledovania
Sangwook Lee, Yongnam Jung a S. Shyam Sundar skúmali retargeting, teda reklamy, ktoré ľuďom opakovane zobrazuje algoritmus podľa ich správania na webe. Použili online experiment, v ktorom sa menila vytrvalosť retargetingu (žiadna, nízka, stredná a vysoká) a zároveň to, či systém prezradil, ako cieli. Každý účastník videl len jednu z týchto kombinácií, preto sa takému usporiadaniu hovorí experiment medzi skupinami.
Ľudia vnímali reklamný systém ako pomocníka, čo zvyšovalo účinnosť reklamy a znižovalo ich snahu vyhýbať sa reklamám. Keď však systém otvorene uviedol, ako cielenie funguje, vyvolalo to obavy zo sledovania.
Čo z toho plynie pre marketing: Opakované reklamy nemusia ľudí len otravovať, ak ich vnímajú ako užitočné a osobne relevantné. Vysvetlenie cielenia priamo pri reklame môže obavy o súkromie zvýšiť, takže ho pri testovaní textov reklám sledujte, hoci štúdia nehovorí, že by sa informácie o cielení oplatilo zamlčať. Praktické nastavenie remarketingu rozoberá stránka PPC reklama.
Zdroj: Lee et al. (2026), Journal of Current Issues & Research in Advertising (Q2), DOI
Hrdosť v reklame zaberá podľa toho, ako sa človek vníma
Kate Pounders, Chung In (Hazel) Yun, Lindsay Bouchacourt a Deena Kemp porovnávali v dvoch experimentálnych štúdiách dva druhy hrdosti v reklame, autentickú a hubristickú (namyslenú). Sledovali ich v spojení s tým, či reklama vyvoláva vzájomne závislé vnímanie seba samého, teda človeka ako člena skupiny, alebo nezávislé vnímanie, teda človeka ako samostatnej osoby. Odborne sa to volá self-construal. Prvá štúdia propagovala opaľovací krém na ochranu pokožky, druhá očkovanie proti chrípke.
Autentická hrdosť fungovala spolu s reklamou, ktorá evokuje vzájomnú závislosť, a hubristická hrdosť spolu s reklamou, ktorá evokuje samostatnosť. Autori navyše identifikovali postupné sprostredkujúce faktory (serial mediators), ktoré túto zhodu vysvetľujú.
Čo z toho plynie pre marketing: Pri posolstve o hrdosti sa oplatí ladiť jeho tón s tým, či reklama zdôrazňuje spoločenstvo, alebo individualitu. Štúdie však testovali iba dve témy zamerané na zdravie, takže prenos na iné produkty je len hypotéza na vlastný test.
Zdroj: Pounders et al. (2026), Journal of Current Issues & Research in Advertising (Q2), DOI
Tesné minutie kvóty zvyšuje pravdepodobnosť odchodu obchodníka
Arpit Agrawal a kolegovia analyzovali sedemročný panel dát o 13 277 obchodných zástupcoch zo 44 firiem z rôznych odvetví a doplnili ich tromi experimentmi. Kvóta je tu cieľ predaja, od ktorého závisí príjem aj kariérny postup. Autori predpokladali, že obchodníci, ktorí kvótu opakovane minú len o malú hodnotu, odchádzajú častejšie, a dáta to potvrdili.
Efekt bol silnejší, keď bol dosiahnutý cieľ dôležitejší, teda pri vysokej pohyblivej odmene a pri podobnom výkone v rámci skupiny. Mechanizmom je podľa autorov očakávaná užitočnosť odchodu: tesné minutia znižujú dôveru, že súčasná práca prinesie hodnotené výsledky, a zároveň zvyšujú pocit, že ich možno dosiahnuť inde.
Čo z toho plynie pre marketing: Ak vediete obchodný tím s províziami, všímajte si ľudí, ktorí cieľ pravidelne míňajú len o kúsok, lebo práve u nich hrozí odchod. Autori uvádzajú ako možnosti predchádzať tesným minutiam alebo prerámcovať očakávania po ich vzniku, pričom štúdia pracovala so 44 firmami, takže pre malý tím je to orientačný signál.
Zdroj: Agrawal et al. (2026), Journal of Marketing Research (Q1), DOI
Virtuálni ambasádori musia pôsobiť vierohodne aj napriek tomu, že sú umelí
Zeph van Berlo a kolegovia tentoraz nesledovali spotrebiteľov, ale tvorcov virtuálnych influencerov a ambasádorov značiek. Viedli podrobné rozhovory s jedenástimi odborníkmi z praxe, takže ide o malú kvalitatívnu vzorku, ktorá ukazuje postupy, nie čísla.
Tvorcovia podľa výsledkov zámerne zasadzujú virtuálnu postavu do rozpoznateľného sociálneho a materiálneho sveta. Aby zmiernili napätie medzi kontrolou značky a vnímanou blízkosťou, pridávajú nedokonalosti a kontextové signály, čím vzniká para-autenticita, teda stratégia ilúzie vierohodnosti. Etické otázky riešia aj premysleným zverejnením, že ide o virtuálnu postavu.
Čo z toho plynie pre marketing: Ak zvažujete umelú tvár alebo hlas značky, rátajte s tým, že vierohodnosť sa tvorí vedome a že otvorenosť o jej pôvode patrí medzi postupy, ktoré tvorcovia sami riešia. Zistenie vychádza z rozhovorov s jedenástimi ľuďmi, preto ho berte ako inšpiráciu, nie ako dôkaz o účinku na zákazníkov. Súvisiace témy nájdete v rubrike AI v podnikaní.
Zdroj: van Berlo et al. (2026), International Journal of Advertising (Q1), DOI
Časté otázky
Prečo pri každej štúdii uvádzate kvartil časopisu?
Kvartil od Q1 po Q4 ukazuje, do ktorej štvrtiny časopisov v odbore sa časopis radí, pričom Q1 je najvyššia. Do prehľadu vyberáme len časopisy v kvartiloch Q1 až Q3 a štúdie z roku 2025 a novšie.
Dá sa výsledok jednej štúdie použiť ako návod pre moju firmu?
Nie ako hotový návod, skôr ako podnet na vlastný test. Štúdie pracovali s konkrétnymi vzorkami a situáciami, a preto ich zistenia nemožno automaticky preniesť na každý trh ani produkt.