Osirelé stránky v SEO: ako nájsť adresy bez interných odkazov a čo s nimi
Osirelá stránka je adresa, na ktorú nevedie z webu ani jeden interný odkaz, a preto sa k nej návštevník aj Googlebot dostanú len nepriamo, napríklad zo sitemapy alebo z externého odkazu. Google pritom vo svojej dokumentácii odporúča, aby mala každá stránka, na ktorej vám záleží, odkaz aspoň z jednej inej stránky vášho webu. Článok vychádza z dokumentácie Google Search Central a z pomocníka Search Console a ukazuje, ako osirelé stránky vznikajú, ako ich nájsť porovnaním troch zoznamov adries, ako sa rozhodnúť, čo s každou z nich, a ako sa im pri tvorbe obsahu vyhnúť.
1. Čo je osirelá stránka a prečo na nej záleží
Osirelá stránka, po anglicky orphan page, je adresa vášho webu, na ktorú nevedie žiadny interný odkaz. Existuje na serveri, dá sa otvoriť, ak poznáte jej adresu, ale v menu, v kategóriách, v súvisiacich článkoch ani v texte iných stránok sa na ňu nikto neodkazuje. Interným odkazom sa pritom myslí obyčajný odkaz z jednej stránky vášho webu na inú stránku toho istého webu.
Dôvod, prečo sa to oplatí riešiť, je v tom, ako Google nachádza obsah. Úvodná príručka Google Search Central uvádza, že Google primárne nachádza stránky cez odkazy z iných stránok, ktoré už prehľadal, a že drvivá väčšina nových stránok, ktoré denne objaví, sa k nemu dostane práve odkazmi (Google: SEO Starter Guide). Dokumentácia o odkazoch to dopĺňa jasným pravidlom: každá stránka, na ktorej vám záleží, by mala mať odkaz aspoň z jednej ďalšej stránky vášho webu (Google: Make your links crawlable).
Z toho vyplýva praktický záver, ktorý nie je prísľub pozícií, ale podmienka objaviteľnosti: stránka bez interného odkazu nemá cez váš web ako byť nájdená, a ak o nej Google nevie z inej cesty, môže zostať neprehľadaná. Dokumentácia nehovorí, že osirelá stránka sa automaticky horšie umiestni, a preto to ani tento článok netvrdí. Hovorí len, že odkaz je jedna z hlavných ciest, ktorými sa nové adresy objavujú, a že Google odkazy používa aj ako signál relevantnosti.
Osirelá stránka nie je vždy chyba. Pri vstupnej stránke kampane, ktorú pustíte len cez reklamu, alebo pri poďakovaní po odoslaní formulára je to zámer. Problém nastáva, keď ide o stránku, ktorá má prinášať návštevnosť z vyhľadávania, napríklad o článok, kategóriu alebo produkt, a nikto na ňu neodkazuje len preto, že sa na to pozabudlo.
2. Ako osirelé stránky vznikajú
Osirelé stránky sa málokedy vytvoria naschvál, zvyčajne vzniknú ako vedľajší produkt bežnej prevádzky webu. Najčastejšie situácie sú v tabuľke, spolu s tým, ako ich spoznať.
| Príčina | Ako vzniká | Typický príznak |
|---|---|---|
| Nový článok bez prelinkovania | Text sa publikuje, no nikto naň neodkáže z kategórie ani zo starších článkov | Adresa je v sitemape, ale nie v navigácii |
| Zmena menu alebo redizajn | Pri prestavbe navigácie vypadne odkaz na podstránky, ktoré v novom menu nemajú miesto | Staré podstránky zostali, odkazy na ne zmizli |
| Vyradený produkt alebo kategória | Odkaz z výpisu kategórie sa odstráni, adresa zostane aktívna | Stránka sa dá otvoriť priamo, v kategórii chýba |
| Filtre, stránkovanie a pomocné adresy | Systém vygeneruje adresu, na ktorú nikto neodkazuje | Dlhé adresy s parametrami v zozname z hostingu |
| Migrácia webu | Staré adresy zostanú na serveri, nové na ne už neodkazujú | Zvyšky starej štruktúry v logoch a sitemape |
| Odkaz, ktorý nie je skutočným odkazom | Navigácia je urobená cez skript bez adresy v atribúte href | V prehliadači funguje, no prehľadávač ho nenasleduje |
Posledný riadok je zvláštny prípad, ktorému je venovaná samostatná kapitola, pretože z pohľadu návštevníka stránka osirelá nie je, ale z pohľadu Googlu áno. Skôr než sa k nemu dostaneme, ukážeme si, ako osirelé stránky systematicky nájsť.
3. Ako ich nájsť: porovnanie troch zoznamov adries
Osirelú stránku nemožno nájsť obyčajným prehľadaním webu, pretože prehľadávač ide po odkazoch a práve tie jej chýbajú. Preto sa pracuje porovnaním: zoberiete zoznam adries, ktoré web podľa vás má, a odpočítate od nich adresy, ktoré prehľadávač našiel cez odkazy. Čo zostane, je podozrivé.
- Zoznam A: adresy, ktoré prehľadávač nájde cez odkazy. Získate ho prehľadaním webu nástrojom, ktorý chodí po odkazoch, napríklad podľa návodu na Screaming Frog SEO Spider. Tento zoznam obsahuje len adresy, ku ktorým sa dá po odkazoch dostať.
- Zoznam B: adresy, o ktorých sa vie z inej cesty. Sem patrí sitemap, exportovaný zoznam stránok z administrácie (WordPress, Shoptet či iný systém) a zoznam adries z Search Console. Nástroj na kontrolu adries URL v Search Console za sitemapy považuje tie, ktoré ste odoslali v správe Sitemapy alebo uviedli v súbore robots.txt (Google: Nástroj na kontrolu adries URL).
- Porovnanie. Adresy, ktoré sú v zozname B, ale nie v zozname A, sú kandidáti na osirelé stránky. V tabuľkovom procesore ich nájdete funkciou na porovnanie stĺpcov, napríklad vyhľadaním každej adresy zo zoznamu B v zozname A.
Pri porovnávaní dbajte na jednotný tvar adries: rovnaké písanie koncovej lomky, rovnaký protokol a doménu s „www“ alebo bez, inak sa vám ako osirelé zobrazia aj adresy, ktoré sa líšia len formou zápisu. Výsledok berte ako zoznam podozrivých adries, nie ako konečný verdikt.
Pri jednotlivej adrese vám pomôže nástroj na kontrolu adries URL v Search Console. Ukazuje, ako Google adresu našiel: v časti Sitemapy uvedie, či ju odkazuje odoslaná sitemapa, a pri položke Odkazujúca stránka uvedie stránku, ktorú Google možno použil na jej objavenie. Dokumentácia však výslovne upozorňuje, že ak táto hodnota chýba, neznamená to, že odkazujúca stránka neexistuje, iba že informácia nemusí byť nástroju momentálne dostupná (Google: Nástroj na kontrolu adries URL). Chýbajúca odkazujúca stránka teda osirelosť nedokazuje, len ju naznačuje.
Ak sa ešte len zoznamujete s Search Console, základy nájdete v návode na Google Search Console, a o tom, ako sa sitemapa vzťahuje na prehľadávanie, v článku o súboroch robots.txt a sitemap.
4. Čo robiť s každou nájdenou adresou
Keď máte zoznam podozrivých adries, nepridávajte slepo odkazy na všetky. Každú adresu posuďte zvlášť a rozhodnite, či má na webe zmysel. Použiteľný rozhodovací postup má štyri výsledky.
| Situácia | Rozhodnutie | Konkrétny krok |
|---|---|---|
| Stránka je užitočná a má priniesť návštevnosť | Prepojiť | Pridať odkaz z príbuznej stránky a z kategórie alebo rozcestníka s popisným textom odkazu |
| Obsah sa prekrýva s inou stránkou | Zlúčiť | Preniesť, čo má hodnotu, a starú adresu presmerovať trvalým presmerovaním na výslednú stránku |
| Stránka je zastaraná a nikomu nepomáha | Odstrániť | Zmazať ju alebo presmerovať na najbližšiu tému, ak taká existuje |
| Stránka je zámerne mimo navigácie (kampaň, poďakovanie) | Nechať | Zvážiť, či ju má Google vôbec indexovať, a podľa toho nastaviť meta robots |
Pri prepojení záleží na kvalite odkazu. Google radí, aby bol text odkazu popisný, stručný a relevantný k stránke, na ktorej odkaz je, aj k stránke, na ktorú vedie. Odporúča tiež skúsiť si prečítať iba text odkazu mimo kontextu a overiť, či je dosť konkrétny, aby dával zmysel sám o sebe (Google: Make your links crawlable). Odkaz s textom „viac“ alebo „tu“ teda osirelosť formálne odstráni, ale Googlu nepovie, o čom stránka je. Podrobnejšie sa tomu venuje článok o texte odkazu.
Kam odkaz pridať, určuje téma. Hľadajte stránky, ktoré o veci hovoria v súvislosti a čitateľ by sa na osirelú stránku pri čítaní prirodzene chcel dostať, a nie len stránky s vysokou návštevnosťou. Odkaz v tele textu, kde dopĺňa vysvetlenie, funguje lepšie než odkaz v zozname na konci, ktorý je tam len preto, aby tam bol. Celkový prístup k prepájaniu podrobne opisuje článok o internom prelinkovaní.
Pri zlučovaní a odstraňovaní myslite na to, že adresa mohla získať externé odkazy. Zmazanie stránky, na ktorú vedú odkazy z iných webov, tieto odkazy zahodí, preto je presmerovanie na tematicky najbližšiu stránku lepšie než čistá chyba 404, pokiaľ taká stránka existuje.
Zvláštne je rozhodnutie o sitemape. Dokumentácia Google uvádza, že sitemap nezaručuje, že sa všetky adresy v ňom prehľadajú a zaindexujú, a že ho nemusíte mať, ak je web malý (do približne 500 stránok) alebo ak je komplexne prepojený interne (Google: Sitemaps overview). Sitemap teda osirelosť nerieši: adresa v ňom uvedená je pre Google signálom, že existuje, ale interný odkaz je stále ten, ktorý ju zapája do štruktúry webu.
5. Odkazy, ktoré Google nevidí: falošné prepojenie
Stránka môže pôsobiť prepojene a pritom byť pre Googlebota osirelá. Dokumentácia hovorí, že Google spravidla dokáže nasledovať odkaz len vtedy, ak je to HTML prvok <a> s atribútom href, a že z prvkov <a> bez atribútu href nevie spoľahlivo získať adresy (Google: Make your links crawlable). Ako nevhodný príklad uvádza odkaz riešený pomocou udalosti onclick, ktorý nemá v atribúte href skutočnú adresu.
| Zápis odkazu | Hodnotenie podľa dokumentácie Google |
|---|---|
<a href="/kategoria/topanky/">Topánky</a> | Správny zápis, prehľadávač ho nasleduje |
<a onclick="goto('/kategoria/topanky/')">Topánky</a> | Nevhodné: bez href nie je adresa spoľahlivo čitateľná |
Praktická kontrola je jednoduchá. Otvorte zdrojový kód stránky, nájdite odkaz v menu alebo v zozname produktov a overte, či obsahuje v atribúte href skutočnú adresu. Ak je navigácia alebo načítanie ďalších položiek vytvorené skriptom a adresy sa objavia až po kliknutí, zvážte, či sa dajú vypísať aj ako bežné odkazy. Širšie súvislosti s vykresľovaním stránok rieši článok o JavaScript SEO.
6. Ako osirelým stránkam predchádzať
Najlacnejšie je osirelú stránku nevytvoriť. K tomu stačí zaviesť v tíme malé pravidlá, ktoré sa dajú uplatniť pri každej publikácii.
- Pred publikovaním určte aspoň jeden vstupný odkaz. Nový článok nemá ísť von bez toho, aby naň odkazovala aspoň jedna existujúca stránka, ideálne kategória alebo príbuzný článok.
- Pri odstraňovaní odkazov kontrolujte dôsledky. Keď z menu alebo z výpisu kategórie vyradíte položku, zistite, či na stránku nevedie už iba tento jediný odkaz.
- Po zmene štruktúry znova porovnajte zoznamy. Po redizajne, migrácii alebo zmene šablóny zopakujte porovnanie z tretej kapitoly.
- Používajte skutočné odkazy. Navigácia a prepojenia majú byť zapísané ako
<a href>s adresou, nie len ako kliknutie spracované skriptom. - Vedzte, čo nemá byť v indexe. Pomocné a technické adresy nemajú prepojenie dostať, majú sa naopak riešiť cez meta robots alebo presmerovanie.
Kontrolu zoznamu je rozumné opakovať pravidelne, napríklad po väčšej publikácii alebo po zmene webu, a nie ako jednorazovú akciu. Osirelé stránky sú drobnosť, ktorá sa kopí nenápadne, a čím skôr ich nájdete, tým menej práce vyžadujú.
Časté otázky
Čo je osirelá stránka?
Je to adresa webu, na ktorú nevedie žiadny interný odkaz z iných stránok toho istého webu. Dá sa otvoriť priamo, ale návštevník ani prehľadávač sa k nej cez navigáciu nedostanú.
Prečo Google odporúča odkaz aspoň z jednej stránky?
Google uvádza, že primárne nachádza stránky cez odkazy z iných stránok a že každá stránka, na ktorej vám záleží, by mala mať odkaz aspoň z jednej ďalšej stránky vášho webu.
Nahradí sitemap interné odkazy?
Nie. Podľa dokumentácie Google sitemap nezaručuje prehľadanie ani indexáciu všetkých adries a nemusíte ho mať, ak je web malý alebo komplexne prepojený interne. Interný odkaz stránku zapája do štruktúry webu.
Ako nájdem osirelé stránky na vlastnom webe?
Porovnajte zoznam adries z prehľadania webu po odkazoch so zoznamom zo sitemapy, administrácie a Search Console. Adresy, ktoré sú len v druhom zozname, sú kandidáti na osirelé stránky.
Znamená chýbajúca „odkazujúca stránka“ v Search Console, že stránka je osirelá?
Nie nutne. Dokumentácia uvádza, že ak hodnota chýba, neznamená to, že odkazujúca stránka neexistuje, len že informácia nemusí byť nástroju na kontrolu adries URL dostupná.
Funguje odkaz bez atribútu href?
Google z odkazov bez atribútu href nevie spoľahlivo získať adresy, takže takýto odkaz sa nepovažuje za spoľahlivý. Navigáciu zapisujte ako odkaz s atribútom href a skutočnou adresou.